Významnými medzníkmi v histórii školy boli roky:

• 1925-1938 – škola bola premenovaná na Obecnú učňovskú školu v Poprade. K prvým predmetom ako – reč slovenská, zemepis, dejepis, počty, mravy, pilnosť, neskôr pribudli predmety odborné – živnostenská počtoveda, živnostenská kalkulácia, živnostenské účtovníctvo a iné. Od roku 1926 sa objavujú prvé písomnosti aj nemeckej triedy. Vyžiadala si to spoločenská situácia národnostne zmiešaného Spiša. Táto slovensko-nemecká štruktúra trvala až do skončenia Veľkej hospodárskej krízy. V roku 1934 sa objavili nové učebné odbory – údenár a tesár.

• 1939 - 1944 – obdobie vzniku Slovenského štátu. Nedobrovoľný odchod českých učiteľov zmenil zloženie zamestnancov školy a zmenil sa aj názov na Okresnú učňovskú školu v Poprade. Vojna a ekonomická konjunktúra si žiadala nových vzdelaných ľudí a tým otvorenie nových učebných odborov – umeleckých a stavebných. Počet žiakov stúpol na 347. Jediným školským rokom v celej histórii školy kedy sa nevyučovalo bol vojnový rok 1944/45.
• 1945 - 1948 – škola bola zoštátnená. Zmenila sa ideológia v školstve, zmenil sa názov na Odborná učňovská škola v Poprade s triedami pre živnosti: odevné, potravinárske, kovyspracujúce, stavebné a pre triedy všeobecné.
• 1949 - 1989 – škola sa postupne menila. Vyčlenením tried obuvníkov, klampiarov, kaderníkov a fotografov bola zriadená Učňovská škola s vyučovaním v Poprade-Veľkej. Vyučovanie prebiehalo cyklickou formou školení, ktoré trvali tri mesiace v školskom roku. Na ubytovanie učňov bol vyčlenený internát. V septembri 1958 došlo k zlúčeniu Odbornej učňovskej školy v Poprade a Učňovskej školy v Poprade-Veľkej. Škola prešla organizačne pod Krajský národný výbor – odbor školstva a kultúry v Košiciach pod názvom Učňovská škola Poprad. Vyučovanie pre takmer 400 žiakov prebiehalo dennou aj cyklickou formou. Profil školy bol rozšírený o učebný odbor fotograf – jediný na Slovensku. Jeho absolventi sa stali významnými fotografmi a režisérmi. Rozbehla sa činnosť viacerých krúžkov: technický, spevácky, automodelársky, kovovýrobný, fotografický, divadelný a športový. Od tohto obdobia sa teda výraznejšie začínajú rozvíjať mimoškolské aktivity žiakov a učiteľov. Každoročne sa naši žiaci zapájali a boli úspešní v rôznych druhoch okresných, krajských i celoštátnych súťaží. 1. septembra 1970 dochádza k zmene názvu školy na Stredné odborné učilište v Poprade. Škola má v tomto období vyše 700 žiakov. Každoročne v priemere opúšťa školu 200 absolventov. Zavedením nového školského systému v roku 1976 sa zrušila cyklická forma štúdia a vyučovanie sa realizovalo už len dennou formou. Počet žiakov narastal, v štruktúre pribúdali ďalšie učebné odbory. Popri našej škole bola zriadená Stredná škola pre pracujúcich pre odbory fotograf a strojár. Nedostatok priestorov sa riešil prístavbou novej dvojposchodovej budovy, telocvične a vlastných dielní, ktoré boli odovzdané do užívania 1. septembra 1984. Bol to zlomový rok, kedy sa škola stala komplexným Stredným odborným učilišťom služieb v Poprade a vrátila sa pod správu Slovenského zväzu výrobných družstiev v Bratislave.

• 1990-2012 – obdobie po „nežnej revolúcii“ sa nieslo v znamení veľkých spoločenských zmien, v histórii školy po prvýkrát dochádza k voľbe riaditeľa. Počet tried sa blíži k tridsiatke, rozširuje sa aj rozmanitosť učebných odborov všetko v oblasti služieb. V školskom roku 1991/92 bola popri SOU služieb zriadená Dievčenská odborná škola. Táto symbióza dvoch škôl priniesla nielen nárast žiakov až nad 1400, ale hlavne kvalitatívny posun v oblasti vzdelávania, odbornosti, športového a kultúrneho žitia v rámci súťaživosti medzi „učňami“ a „doškarkármi“. Škola je kapacitne úplne vyťažená a stáva sa jednou z najväčších v podtatranskom regióne až do odlúčenia sa „štátnej“ DOŠky v roku 2007. V tomto roku mení názov aj náš zriaďovateľ na COOP PRODUKT SLOVENSKO. Škola mení názov v roku 2008 na Súkromná stredná odborná škola v Poprade a tento názov nesie aj v súčasnosti. V roku 2012 dochádza k veľkej rekonštrukcii školy. Zrušil sa internát. Stavebnými úpravami sa výrazne rozšírila kapacita pre teoretické vyučovanie. Zrušila sa výučba a „život“ v takzvanej „starej škole“ na Scherfelovej ulici. Celá organizácia procesov v škole sa skoncentrovala v jednom objekte na Ulici SNP.

• Súčasnosť – je poznamenaná neustálymi zmenami v rezorte školstva. Poklesol počet žiakov na cca 450. Štát reguluje počet prijímaných žiakov do prvého ročníka, neraz nezmyselne od „zeleného stola“ a zároveň redukuje aj učebné a študijné odbory. Napriek všetkému škola, „žije“ a napreduje. V súčasnej štruktúre školy máme študijné odbory: mechanik-elektrotechnik so zameraním na autoelektroniku a silnoprúdovú techniku, čašník-servírka, kuchár, mechanik stavebnoinštalačných zariadení a pracovník marketingu so zameraním na cestovný ruch a učebné odbory: autoopravár so zameraním mechanik, karosár, lakovník, čašník-servírka, kuchár, cukrár a kaderník, pričom naplnenosť nie je v každom ročníku. V jednom areáli sú priestory pre teoretické vyučovanie, školské dielne, telocvičňa, školská jedáleň, ale aj posilňovňa a športové ihrisko. Škola tak vytvára výborné podmienky pre všestranný rozvoj svojich žiakov. Dôkazom toho sú mnohé úspechy na poli odbornom, športovom, kultúrnom a v rámci prezentácie školy na súťažiach v pôsobnosti okresu, kraja i celého Slovenska. V časopise Výrobné družstevníctvo o úspechoch našich žiakov pravidelne informujeme. Rovnako aj o pulzujúcom živote v škole.